Etika života a ekológia

Nikdy neposkytujte dieťaťu možnosť, aby sa domnievalo, že čokoľvek môže existovať izolovane. Už od samého začiatku mu dajte jasne najavo, že všetok život je vzťahom. Upozornite ho na najrôznejšie súvislosti v lese , na poli, v jazerách a riekach, v dedine i v jej okolí. A nezabudnite mu to stále pripomínať.

Náuku vzťahov vyučujeme zásadne v spojení s etikou vzťahov. Rovnováha, dávaj a ber, žiadne výstrelky – to je pravidlo prírody a keď ho preložíme do oblasti morálky, malo by byť i pravidlom medzi ľuďmi. Ako som už raz povedala, deti veľmi rýchlo pochopia akúkoľvek myšlienku, keď ju znázorníte nejakou zvieracou bájkou. My deti zoznamujeme s modernou verziou Ezopových bájok. Žiadne staré antropomorfologické výmysly, ale skutočné ekologické bájky, ktoré vždy obsahujú nejaké vesmírne mravné ponaučenie. Iným skvelým podobenstvom je napríklad príbeh o erózii.

Na Pále nemáme žiadne dobré príklady erózie, narušenej prírody, takže deťom ukazujeme fotografie toho, čo sa stalo v Rendangu, Indii, Číne, Grécku a Levante, Afrike a Amerike – všade tam, kde sa nenásytní a hlúpi ľudia snažili brať bez toho, aby dávali, využívali, bez toho aby milovali a chápali. Chovajte sa k prírode dobre a ona sa bude dobre chovať k vám. Zraňujte a ničte prírodu a ona onedlho zničí vás. V príbehu o Prašnej zemi nájdete výrok „Ako by ste chceli, aby ľudia jednali s vami, tak vy vo všetkom jednajte s nimi“, ktorý je pre deti ďaleko jasnejší a pochopiteľnejší, než keby sa jednalo o narušenú rodinu, alebo dedinu.

Psychologické zranenia nie sú vidieť – a deti toho o dospelých vedia tak málo! A pretože nemajú porovnanie, majú sklon považovať aj tú najhoršiu situáciu za samozrejmosť, pretože ju vnímajú ako súčasť prirodzenosti vecí. Naproti tomu rozdiel medzi desiatimi akrami lúk a pastvín a pustatinou s víriacim pieskom je celkom zrejmý. Piesok a pustatina sú podobenstvami. Keď sa s nimi dieťa stretne, je pre neho celkom ľahké pochopiť, že je nutné sa o prírodu starať a potom aj ľahšie prejde od starostlivosti o prírodu k morálke. Naraz pre neho nie je obtiažné prejsť od zlatého pravidla vzťahu k rastlinám, zvieratám a k zemi, ktorá ich udržuje, k zlatému pravidlu medziľudských vzťahov. A to sa dostávame k ďalšiemu zásadnému bodu. Morálka, ku ktorej sa dostane dieťa cez ekológiu a podobenstvo o erózii má univerzálnu etiku.

V prírode neexistujú žiadni Vyvolení, žiadne Sväté zeme, žiadne unikátne dejinné Zjavenia. Morálka zachovania a starostlivosti nie je pre nikoho ospravedlnením, aby sa mohlo chovať povýšene, alebo aby mohol pre seba požadovať nejaké zvláštne výhody. „Ako by ste chceli, aby ľudia jednali s vami, jednajte vy vo všetkom s nimi“ sa vzťahuje k všetkým prejavom života vo všetkých častiach sveta. Na tejto planéte nám bude dovolené žiť len vtedy, keď sa budeme k prírode chovať citlivo a rozumne.